Ambrosius Theodosius Macrobius
Ambrosius Theodosius Macrobius | |
starorímsky gramatik a filozof | |
Narodenie | asi 390 |
---|---|
Úmrtie | asi 430 |
Odkazy | |
Commons | Ambrosius Theodosius Macrobius |
Ambrosius Theodosius Macrobius (* asi 390 - † asi 430) bol starorímsky gramatik a novoplatonistický filozof, ktorý tvoril za vlády cisárov Honoria a Arcadia na prelome 4. a 5. storočia.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Marcobius sám uvádza, že nie je Riman. Nie je isté, či bol pôvodom z Afriky alebo Grécka. Proti gréckemu pôvodu hovorí, že je autor lepšie oboznámený s rímskymi ako s gréckymi spisovateľmi a občas neprekladá správne grécke tituly[1]. Je možné, že ide o Macrobia, ktorého spomína Codex Theodosianus ako prefekta provincie Hispánia v roku 399, prokonzula Afriky v roku 410 a cisárskeho komorníka roku 422. Niektorí ho naopak stotožňujú s istým Theodosiom, ktorý zastával roku 430 úrad prefekta v Itálii.
Držba významných úradov Rímskej ríše v tomto období bola vyhradená kresťanom, súčasne ale Macrobiovo dielo nevykazuje známky, že by jeho autor bol kresťanom. Staršie autority preto spochybňovali jednak možnosť, že by Macrobius mohol pôsobiť na vysokých postoch v civilnej správe, jednak, že by patril ku kresťanom. Dnes prevláda názor, že tieto dva fakty sa nevylučujú a chýbajúce výrazne prokresťanské zmienky v Macrobiových spisoch nevylučujú jeho kresťanské vierovyznanie[2].
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Saturnalia
[upraviť | upraviť zdroj]Sedemdielné súborné dielo Saturnalia (Saturnálie) je považované za najvýznamnejšiu Macrobiovu prácu. Ide o fiktívny záznam rozhovorov, ku ktorým došlo v priebehu siedmich dní v dome Vettia Praetextata počas sviatku Saturnálii. Účastníkmi rozpráv sú čelní predstavitelia jednotlivých oborov, ku ktorým sa dialógy viažu. Tematicky je zbierka takmer encyklopedická – pojednáva o všetkom od filozofie a literatúry až po mytológiu a náboženstvo. Je to dielo predovšetkým náučné, ktorého dialogická forma je sekundárna pre samotný obsah a nie je príliš umelecky rozpracovaná. Podobne ako ďalšie Macrobiovo dielo, komentár k Somnium Scipionis (Scipionov sen), sú aj Saturnalia venované jeho synovi Eustathiovi.
Zámienkou pre vyvolanie sledu rozpráv sa v prvej knihe stáva samotný sviatok, pôvod ktorého si zasluhuje učenú rozpravu o rímskom kalendári a rímskom náboženstve. V druhej knihe sa rečníci venujú rozprávaniu vtipných príhod pripisovaných významným osobnostiam rímskeho sveta, žiaľ veľká časť tejto knihy sa stratila. Knihy III-VI sú venované komentáru k Vergíliovi a posledná kniha VII obsahuje rozpravu o anatómii.
Saturnalia sú významné ako prameň citácii zo starších autorov, ktorí sa nedochovali. Svojou dialogickou formou vychádzajú z dvoch predchodcov – Platóna (vzorom bolo jeho Symposium) a Aula Gellia (vzorom sa stali jeho Noctes atticae).
Somnium Scipionis a menšie diela
[upraviť | upraviť zdroj]Macrobiov komentár k Ciceronovmu Somnium Scipionis (Sen Scipionov), ktorý sa objavuje na konci jeho spisu De Re publica (O štáte), pozostáva z dvoch kníh. Ciceronove úvahy o osude zosnulých a podstate sveta vychádzajúce z princípov stoicizmu dovoľujú Macrobiovi prebrať v niekoľkých úvahách všetky v jeho dobe známe poznatky o astronómiaastronómii a povahe vesmíru. Práve Macrobius sa významne týmto spôsobom pričinil o zachovanie týchto znalostí do stredoveku.
Posledným známym Macrobiovým dielom je jeho gramatický spis De diferentiis et societatibus Graeci latinique verbi (Rozdiely a zhody latinského a gréckeho slovesa) venovaný jednému členovi vplyvnej senátorskej rodiny Symmachov. Dochoval sa z neho iba výťah vytvorený istým Johannom, stotožňovaným s Johannom Scotom Eriugenom (9. storočie).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Macrobius: Saturnalia (latinsky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ambrosius Theodosius Macrobius na anglickej Wikipédii.